Home

V súčasnosti pracuje finančná správa na implementácii nového proklientského opatrenia, ktoré sa bude týkať postupu finančnej správy voči daňovým subjektom, pri prvom porušení niektorých z ustanovení daňového poriadku. Od budúceho roka vstúpi do platnosti nová legislatívna zmena, ktorá zavádza takzvaný inštitút druhej šance.

Čo je inštitút druhej šance?

Inštitút druhej šance ovplyvní spôsob, akým bude finančná správa postupovať voči daňovému subjektu pri prvom porušení niektorých z ustanovení daňového poriadku.

Inštitút druhej šance v praxi znamená, že pri prvom porušení niektorého zo zákonných povinností nebude daňový subjekt ihneď sankcionovaný, ale finančná správa mu zašle upozornenie na neplnenie si jeho povinností.

V súčasnosti totiž finančná správa udelí daňovému subjektu pokutu po tom, ako zistí porušenie ustanovení daňového poriadku, bez predošlého upozornenia subjektu na neplnenie si povinností.

Inštitút druhej šance sa bude týkať porušenia niektorých z ustanovení daňového poriadku, ak sa pokuta určuje v rámci ustanoveného rozpätia.

Ako finančná správa upozorní daňový subjekt?

Upozornenie, ktoré bude daňovému subjektu zaslané, bude zaslané formou Oznámenia. V súčasnosti finančná správa pracuje na implementácii tohto nového nariadenia do svojho informačného systému.

Oznámenie zašle finančná správa subjektu elektronicky do schránky na Ústrednom portáli verejnej správy. Prostredníctvom tohto oznámenia finančná správa upozorní daňový subjekt na nesplnenie si jeho povinností. Toto oznámenie bude tiež obsahovať poučenie o následkoch ďalšieho porušovania povinností.

Čo je cieľom tohto inštitútu?

Cieľom a zámerom tohto opatrenia je zlepšiť daňovú disciplínu subjektov a tým prispieť k efektívnejšiemu výberu daní. Počet správnych deliktov totiž každoročne rastie a doposiaľ najvyšší počet bol zaznamenaný v roku 2022.

Nie všetky náklady, ktoré sa zaúčtovali počas roka, sú aj daňovo uznateľnými výdavkami – nákladmi. Niektoré náklady sú daňovým výdavkom až po ich zaplatení. Pokiaľ nie sú zaplatené, je povinnosť o ich hodnotu zvýšiť základ dane a po zostavení daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby zaplatiť vyššiu daň.

Patria sem:

Výdavky na nájomné:
– prenájom hnuteľných vecí (napr. automobil),
– prenájom nehnuteľností (a s tým súvisiace služby ako sú platby za energie),
– odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how),
– odplaty za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu (rôzne licencie);

Náklady na poradenské a právne služby:
– poradenstvo a zastupovanie v občianskych sporoch, v trestnom konaní, v pracovnoprávnych sporoch a všeobecné konzultácie a poradenstvo, vypracovanie právnych dokumentov (napr. stanovy spoločnosti a partnerské zmluvy),
– ostatné činnosti notárov, sudcov vyšetrovateľov a arbitrov,
– účtovnícke a audítorské činnosti, vedenie účtovných kníh a daňové poradenstvo,
– vypracovanie právnych dokumentov (napr. stanovy spoločnosti a partnerské zmluvy),
– ostatné činnosti notárov, sudcov, vyšetrovateľov a arbitrov,
– účtovnícke a audítorské činnosti, vedenie účtovných kníh a daňové poradenstvo;

Náklady na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe
– za daňový výdavok sa nepovažuje sponzorské poskytnuté amatérskemu športovcovi;

Náklady na reklamu poskytnuté neziskovej organizácii, nadácii, neinvestičnému fondu a občianskemu združeniu;

Náklady na marketingové a iné štúdie, prieskum trhu
(pojmom ,,iná štúdia“ sa rozumie napríklad štúdia, ktorá sa týka zlepšenia výrobných procesov);

Daň z poistenia platená poistníkom;

Náklady vzťahujúce sa k úhrade príjmov daňovníkovi nespolupracujúceho štátu (nerezidenti SR);

Provízie za sprostredkovanie u prijímateľa služby
(aj na základe obchodných a mandátnych zmlúv);

Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka a odstupné u oprávnenej osoby;

Kompenzačné platby vyplácané podľa osobitných prepisov

U odberateľa sú tieto náklady daňovo uznateľnými výdavkami až po ich zaplatení. U dodávateľa sú zdaniteľným výnosom vtedy, kedy sa o nich vo výnosoch účtuje.

V dnešnej dobe, kedy sú dáta veľmi dôležité a rýchlosť prepojenia zariadení dominuje, nemožno preceňovať dôležitosť kybernetickej bezpečnosti. Kontrola prístupu je jedným z hlavných pilierov komplexnej stratégie kybernetickej bezpečnosti a zároveň kritickou líniou obrany proti neoprávneným narušeniam a únikom údajov.

Pri riadení prístupov je kľúčové vedieť o každom jednom používateľovi so zámerom identifikovať konkrétnu osobu a zabezpečiť, aby možnosť dostať sa k informáciám mali len oprávnené osoby. Medzi najdôležitejšie faktory a prvky, ktoré sa týkajú riadenia prístupu v kybernetickej bezpečnosti, patria:

Identifikácia a autentifikácia – prvoradým krokom v riadení prístupu je overovanie totožnosti používateľov. Bezpečné autentifikácie, ako napríklad silné heslá, biometria alebo dvojfaktorová autentifikácia, pomáhajú zaistiť, aby prístup k dátam získali len oprávnení používatelia.

Autorizácia – po autentifikácii je podstatné určiť oprávnenia jednotlivých používateľov alebo entity. Prístupové práva by mali byť pridelené na základe potreby a so súhlasom majiteľa informácií, a to len k zdrojom a informáciám, ktoré sú potrebné pre vykonávanie ich povinností.

Princíp minimálneho prístupu – používatelia by mali mať len tie oprávnenia, ktoré sú potrebné pri vykonávaní ich práce. Ak by došlo k zneužitiu ich konta alebo zariadenia, minimalizuje to riziko prístupu k citlivým údajom.

Revízia prístupových práv – veľmi dôležitá je pravidelná aktualizácia a kontrola prístupových práv, pretože zmeny v pracovných povinnostiach alebo zamestnaneckých postupoch môžu vyžadovať zmenu oprávnení. Rovnako je revízia dôležitá aj v prípade odchodu zamestnancov, prípadne prístupov používateľov tretích strán – cieľom je identifikovať používateľov, ktorí už nie sú oprávnení pristupovať k našim informáciám.

Segmentácia siete – rozčlenenie siete na viaceré menšie segmenty s rôznymi úrovňami zabezpečenia a prístupu pomáha zabrániť šíreniu hrozieb v prípade útokov.

Auditovanie prístupu – zaznamenávanie prístupových činností a pokusov používateľov je dôležité kvôli sledovaniu nezvyčajných alebo potencionálnych neoprávnených aktivít.

Ochrana hesiel – odcudzeniu hesiel možno predísť silným šifrovaním hesiel a ich ukladaním v bezpečných úložiskách.

Viacfaktorová autentifikácia – vyžaduje viac než jedno overenie identity kombináciou metód, čím zvyšuje bezpečnosť a komplikuje úlohu pre potencionálnych útočníkov.

Politiky riadenia prístupu – definovanie presných a súborových politík týkajúcich sa riadenia prístupu, zlepšuje poskytovať pokyny a usmernenia používateľom a zamestnancom.

Všetky tieto prvky by sa mali kombinovať a pravidelne aktualizovať, aby sa zabezpečilo účinné riadenie prístupu a ochrana pred kybernetickými hrozbami.