Jedným z najčastejších príbehov okolo Bitcoinu je predstava digitálneho zlata – aktíva, ktoré by malo v čase problémov uchovávať hodnotu podobne ako zlato.

História však ponúka komplikovanejší obraz.

Bitcoin je stále relatívne mladé aktívum a jeho volatilita je výrazne vyššia ako pri tradičnom zlate či dlhopisoch. Keď príde panika a investori potrebujú likviditu, Bitcoin môže byť naopak jedným z prvých aktív, ktoré predávajú.

Najlepšie to ukázal rok 2020.

COVID-19: Bitcoin najprv padá, potom začína historický rast

V marci 2020 sa svet zatváral a finančné trhy zachvátila panika. Investori predávali prakticky všetko, čo mohli premeniť na hotovosť.

Bitcoin nebol výnimkou.

13. marca 2020 zaznamenal podľa CoinGecko jednodňový prepad približne 35 %. Jeho cena sa dostala približne k úrovni 3 600 dolárov.

Prvá veľká globálna skúška teda ukázala, že Bitcoin sa počas akútnej krízy nesprával ako bezpečný prístav. Padal spolu s ostatnými rizikovými aktívami.

Potom však prišla zásadná zmena.

Centrálne banky prudko znížili úrokové sadzby a vlády začali ekonomiku podporovať masívnymi stimulmi. Na trhy sa dostalo obrovské množstvo likvidity.

Bitcoin sa začal zotavovať a v roku 2021 sa rozbehla obrovská kryptomenová mánia. Celková kapitalizácia kryptotrhu sa podľa Forbes Slovensko počas covidového obdobia dostala z približne 200 miliárd až k takmer 3 biliónom dolárov.

Do krypta vstúpili retailoví investori, firmy aj inštitúcie.

Rok 2022: Inflácia, vojna a koniec lacných peňazí

Rok 2022 bol opačným extrémom.

Inflácia prudko rástla, ceny energií a komodít vystrelili a po ruskej invázii na Ukrajinu sa neistota ešte prehĺbila. Centrálne banky začali zvyšovať úrokové sadzby a americký Fed postupoval veľmi agresívne.

Bitcoin po predchádzajúcom raste čoraz viac fungoval ako rizikové aktívum. Keď sa z trhu začali sťahovať lacné peniaze, investori znižovali expozíciu voči technologickým akciám aj kryptomenám.

Bitcoin začal rok 2022 približne na 46 300 dolároch, no rok zakončil okolo 16 500 dolárov, teda približne o 64 % nižšie.

Celý kryptomenový trh sa dostal do takzvaného crypto winter.

Vojna na Ukrajine: Bitcoin ako vojnové zlato?

Invázia Ruska na Ukrajinu priniesla ďalšiu zaujímavú skúsenosť.

Ak by Bitcoin fungoval ako klasický bezpečný prístav, mohli by sme očakávať prílev kapitálu. Nestalo sa tak.

Na začiatku invázie kryptomenový trh najprv výrazne klesol, hoci časť strát neskôr vymazal. Bitcoin však približne o mesiac neskôr bol viac ako 10 % vyššie.

Pretože trhy nereagujú iba na samotnú udalosť. Reagujú na očakávania, likviditu, úrokové sadzby a jej ekonomické dôsledky.

Vojna zároveň ukázala inú vlastnosť kryptomien. Ukrajina dokázala prijímať finančnú pomoc prostredníctvom kryptomien bez klasického bankového sprostredkovateľa. Rovnaká vlastnosť však vyvolala obavy z možného obchádzania sankcií.

Terra/LUNA a FTX: Krízu si vytvorilo samotné krypto

Rok 2022 nebol iba o vojne a inflácii. Kryptomenový sektor si časť problémov vytvoril sám.

Kolaps Terra/LUNA spustil dominový efekt, ktorý zasiahol ďalšie spoločnosti. Nasledovali problémy Three Arrows Capital, Celsius či Voyager Digital.

A potom prišiel november 2022 a FTX.

Jedna z najväčších kryptobúrz sveta skolabovala v priebehu niekoľkých dní. Bitcoin sa dostal pod 16 000 dolárov a celý trh opäť čelil obrovskej strate dôvery.

Rok 2023: Banky padajú a Bitcoin rastie

Rok 2023 priniesol opačný paradox.

Tentoraz sa problémy objavili v tradičnom bankovom systéme. Skrachovali napríklad Silicon Valley Bank a Signature Bank a problémy zasiahli aj Credit Suisse.

Bitcoin začal výrazne rásť.

V marci 2023 sa odrazil približne z úrovne 19 500 dolárov a smeroval nad 25 000 dolárov. Za celý rok následne podľa CoinGecko vzrástol približne o 155 %.

Rok 2024: Bitcoin vstupuje hlbšie do tradičných financií

V januári 2024 Spojené štáty schválili spotové Bitcoin ETF.

To bol zásadný moment. Bitcoin už nebol iba aktívom, ktoré si človek kupuje na kryptoburze. Stal sa dostupným aj prostredníctvom tradičných investičných produktov.

V marci 2024 Bitcoin prekonal predchádzajúce historické maximum a dostal sa približne na 73 500 dolárov.

Tým sa začala meniť aj povaha trhu. Čím viac do Bitcoinu vstupujú veľkí investori, fondy a inštitúcie, tým viac je jeho vývoj prepojený s tradičnými finančnými trhmi.

Trump, clá a obchodné vojny

Ďalšiu skúšku priniesol rok 2025.

Nové americké clá a obavy z obchodnej vojny spôsobili nervozitu na finančných trhoch. Bitcoin, ktorý sa ešte krátko predtým držal nad 100 000 dolármi, počas jednej z prvých vĺn obáv klesol približne k 92 000 dolárom.

Pri ďalšej vlne amerických ciel oslabovali spolu s akciami aj kryptomeny.

Rok 2026: Geopolitická kríza a nový test „digitálneho zlata“

Najnovší vývoj však ukazuje aj opačný scenár.

Po vypuknutí rozsiahleho konfliktu medzi USA, Izraelom a Iránom v roku 2026 Bitcoin napriek geopolitickému napätiu výrazne neklesal. E15 uvádzalo, že v danom období od začiatku marca posilnil približne o 14 % a od začiatku úderov na Irán o viac ako 10 %.

Je to dôkaz, že Bitcoin sa stal bezpečným prístavom?

Nie nevyhnutne.

Bitcoin je stále mladé aktívum a jeho správanie sa nedá jednoducho porovnávať so zlatom. Aj analytici upozorňujú, že sa ešte úplne nevymanil spod vplyvu tradičných finančných trhov.

„Bitcoin počas začiatku krízy nekúpil príbeh o bezpečnom prístave. Rast prišiel najmä v prostredí obrovskej likvidity a lacných peňazí.“

„Bitcoin a kryptomenový priemysel nie sú jedna vec.“

„Geopolitická kríza môže byť pre Bitcoin zároveň negatívnym cenovým faktorom a dôkazom praktickej užitočnosti jeho technológie.“

Čo teda skutočne hýbe cenou Bitcoinu?

1. Likvidita

Keď sú peniaze lacné a na trhu je veľa likvidity, investori sú ochotnejší riskovať. Keď centrálne banky sadzby zvyšujú a likvidita sa sťahuje, rizikové aktíva trpia. Roky 2020 a 2022 sú dobrým príkladom opačných strán toho istého mechanizmu.

2. Úrokové sadzby

Bitcoin síce nemá centrálnu úrokovú sadzbu, ale investori majú alternatívy. Ak môžu dostať zaujímavý výnos na relatívne bezpečných nástrojoch, ochota riskovať na kryptomenách klesá. Preto rozhodnutia amerického Fedu často ovplyvňujú Bitcoin viac ako niektoré udalosti priamo z kryptomenového sveta.

3. Inflácia

Teoreticky by mal byť Bitcoin atraktívny ako aktívum s obmedzenou ponukou. Rok 2022 však ukázal, že vysoká inflácia automaticky neznamená rast Bitcoinu. Ak centrálna banka bojuje proti inflácii zvyšovaním sadzieb, výsledný efekt môže byť pre Bitcoin negatívny.

4. Geopolitika

Vojny, sankcie a obchodné vojny môžu Bitcoin najprv stiahnuť dole. Zároveň však môžu zvýrazniť jeho praktické vlastnosti. V krajine s kapitálovými kontrolami, vysokou infláciou alebo problémami bankového systému môže byť možnosť vlastniť a preniesť Bitcoin bez klasickej banky veľmi cenná.

5. Dôvera v kryptomenový sektor

Rok 2022 ukázal, aká dôležitá je dôvera. Terra/LUNA, Celsius, Three Arrows Capital a FTX nevytvorili iba cenové straty. Vytvorili krízu dôvery.

inflácia → centrálna banka → úrokové sadzby → likvidita → ochota riskovať → Bitcoin

Bitcoin je čoraz viac súčasťou tradičného finančného systému

Toto môže byť jedna z najväčších irónií jeho vývoja.

Bitcoin vznikol ako alternatíva k tradičnému finančnému systému. Čím viac doň však vstupujú veľkí investori, fondy a inštitúcie, tým viac sa stáva súčasťou globálneho finančného systému.

Dnes preto nestačí sledovať iba Bitcoin. Treba sledovať:

·        Fed

·        úrokové sadzby

·        americký dolár

·        výnosy dlhopisov

·        Nasdaq

·        infláciu

·        ETF

·        geopolitiku

·        likviditu

·        reguláciu

Až potom samotný Bitcoin.

Záver: Bitcoin nie je mimo sveta. Je jeho súčasťou.

Posledné roky priniesli kryptomenám jeden z najväčších testov v ich histórii.

Zažili sme pandémiu, vojnu v Európe, historickú infláciu, prudké zvyšovanie úrokových sadzieb, kolaps veľkých kryptomenových projektov, FTX, bankovú krízu, spotové ETF, obchodné vojny aj nové geopolitické konflikty.

„Bitcoin nie je aktívum, ktoré automaticky rastie, keď sa vo svete niečo pokazí.“

V prvej fáze krízy môže pokojne padnúť spolu s akciami. Keď však príde zmena likvidity, reakcia centrálnych bánk, oslabenie dôvery v tradičný finančný systém alebo dlhodobejší záujem investorov o alternatívne aktíva, môže začať fungovať úplne inak.

Preto je nesprávne pozerať sa na Bitcoin iba cez jednu nálepku.

Nie je to iba digitálne zlato.

Nie je to iba rizikové technologické aktívum.

A nie je ani úplne oddelený od tradičných financií.

Je to kombinácia technologického projektu, monetárneho experimentu, investičného aktíva a globálnej siete fungujúcej bez centrálnej autority. A jeho cena je výsledkom všetkých týchto faktorov naraz.

Možno teda najzaujímavejšou otázkou nie je, či Bitcoin počas ďalšej svetovej krízy porastie alebo klesne. Oveľa zaujímavejšie je sledovať, ako sa jeho správanie bude meniť s tým, ako bude dospievať samotný trh.

Pred niekoľkými rokmi bol Bitcoin pre veľkú časť investorov okrajovou špekuláciou. Dnes je súčasťou regulovaných finančných produktov a sledujú ho inštitúcie po celom svete.