Preskočiť na hlavný obsah

Praktický sprievodca ročným zúčtovaním pre zamestnancov

Zamestnanec podáva žiadosť o ročné zúčtovanie.
Zamestnanec podáva žiadosť o ročné zúčtovanie.

Zistite kľúčové termíny a podmienky, aby ste si mohli efektívne uplatniť svoje daňové nároky.

Do kedy požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie? Lehota na podanie žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2023 je najneskôr 15. februára 2024. Spolu s písomnou žiadosťou musí predložiť všetky požadované doklady. Môže tak urobiť zamestnanec, ktorý:

  • poberal príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5, a zároveň
  • nepoberal príjmy, z ktorých je daň vyberaná zrážkou podľa § 43, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 (daň vyberaná zrážkou podľa § 43 je považovaná za preddavok na daň).​

Ak mal zamestnanec v priebehu roka 2023 viacerých zamestnávateľov, má právo požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane a vyplácal zamestnancovi v roku 2023 mzdu. Ak zamestnanec nepožiada o vykonanie ročného zúčtovania v požadovanom termíne, je povinný podať daňové priznanie typu A do 2. apríla 2024.

Lehota na podanie daňového priznania

Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov pre fyzické osoby je do konca marca. Keďže v roku 2024 posledný deň v mesiaci pripadá na víkend, dátum na podanie daňového priznania za rok 2023 je najbližší pracovný deň, a to 2. apríla 2024. Do tohto dňa je zamestnanec povinný daň aj zaplatiť.

Ak chce zamestnanec podať daňové priznanie neskôr, môže do 2. apríla 2024 podať oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania. Predĺžiť lehotu si môže daňovník najviac o tri celé kalendárne mesiace, prípadne ak spĺňa podmienky, tak o 6 celých mesiacov. V tejto novej lehote je daň aj splatná.

Povinnosť podať daňové priznanie

Povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2023 má fyzická osoba, ktorej celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté za rok 2023 presiahli sumu 2 461,41 eur (s výnimkou podľa § 32 ods. 4 zákona o dani z príjmov), alebo ak vykazuje daňovú stratu.

Do zdaniteľných príjmov sa zahrňujú všetky zdaniteľné príjmy, ktoré nie sú oslobodené od dane, a taktiež príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí.
Pre účely posúdenia povinnosti podať daňové priznanie sa do celkových zdaniteľných príjmov nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, ak je týmto vybraním splnená daňová povinnosť alebo daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7.

Kto nemá povinnosť podať daňové priznanie?

Povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2023 nevzniká daňovníkovi, ak:

  • celková výška zdaniteľných príjmov za rok 2023 nepresiahla sumu 2 461,41 eur a daňovník nevykazuje daňovú stratu,
  • v roku 2023 dosiahol príjmy iba zo závislej činnosti a splnil podmienky na vykonanie ročného zúčtovania, alebo
  • dosiahol v roku 2023 iba príjmy vysporiadané zrážkovou daňou podľa § 43 zákona o dani z príjmov a vybraná daň nebola považovaná za preddavok na daň.

Komu sa oplatí podať daňové priznanie, aj keď ho nemusí podávať?

Dobrovoľné podanie daňového priznania k dani z príjmov sa oplatí fyzickým osobám z dôvodu, že im vzniká preplatok na dani z príjmov. Takýto preplatok môže vznikať napríklad uplatnením nezdaniteľných častí, daňového bonusu na zaplatené úroky z hypotéky, daňového bonusu na dieťa alebo špecifického ustanovenia zákona o dani z príjmov pre dôchodcov.

Spravidla sa oplatí dobrovoľne podať daňové priznanie fyzickej osobe:

  • ktorá časť roka pracovala a časť roka bola nezamestnaná,
  • ktorá pracovala časť roka a časť roka bola na materskej alebo rodičovskej dovolenke,
  • študentovi, ktorý časť roka pracoval na základe dohody o brigádnickej práci študentov a zrážali mu preddavky na daň,
  • dôchodcovi, ktorého príjmy nepresiahli sumu 2 461,41 eur alebo ktorému zrážali preddavky na daň z príjmov.

Daňové priznanie pri príjmoch zo zahraničia

Ak je zamestnanec rezident Slovenskej republiky (občan, ktorý má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku) a v zdaňovacom období poberal príjmy zo zamestnania (podľa § 5 zákona o dani z príjmov) mimo územia SR u zahraničného zamestnávateľa, má povinnosť podať daňové priznanie aj na Slovensku.

Vo všeobecnosti platí, že príjem bude zamestnancovi zdanený v tom štáte, kde vykonával svoju činnosť. Pri príjmoch zo zahraničia teda zamestnanec zaplatí daň v zahraničí podľa platnej právnej legislatívy danej krajiny.

Ak zamestnanec spĺňa zákonom stanovené podmienky, musí podať daňové priznanie aj na Slovensku. Aby sa však predišlo duplicitnému zaplateniu dane, pri vypĺňaní daňového priznania sa zamestnanec bude riadiť zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia. Na základe tejto zmluvy použite metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia, a to metódu zápočtu dane alebo metódu vyňatia príjmov.

Ak sa vám článok páči nezabudnite ho zdieľať a dajte nám vedieť, čo by vás zaujímalo nabudúce.

Vyhľadávanie